Príbeh pokračuje...

Lýdia P.
19.11.2017

Po ukončení zdravotníckej školy som sa ako čerstvá zdravotnícka asistentka rozhodla pre zmenu – zmenu agentúry, a tým aj zmenu rodiny. Vysnívala som si „ideálnu“ rodinu, klienta, ale... Zmena nastala, a poriadna!.

Dostala som hneď dvoch ľudí, manželský pár. Pán Heinz – profesor hudby a maliar, šarmantný, inteligentný a jeho o päť rokov staršia pani manželka – profesorka nemčiny a angličtiny. Začiatky boli veľmi ťažké, pokým sme si na seba zvykli a našli k sebe cestu.

Ako ten čas letí... Pri pani Melánii a pánovi Heinzovi som už vyše roka. Veľa sme spolu prežili. Pekné, ale aj smutné dni, hlavne vtedy, keď sa jednému alebo druhému zhoršil zdravotný stav. Nebudem písať, čo sa im stalo, ale aké nevyhnutné je mať dobrú kolegyňu, lebo za ten rok sa „u nás“ vystriedalo päť opatrovateliek. Pre túto prácu je veľmi dôležité mať veľké srdce. Peniaze sú tiež dôležité. Hovorí sa, že sú „až na 1. mieste“. Netvrdím, že som naj opatrovateľka na svete, ale stále sa mi potvrdzuje, že s láskou a milým prístupom dosiahnem skvelý výsledok nielen po zdravotnej stránke svojich klientov, ale aj ich psychickú pohodu a pokoj. Môžem vám osobnou skúsenosťou potvrdiť, že placebo efekt funguje nielen s liekmi, ale aj s ľuďmi. Stačí prítomnosť osoby, ktorej chorý človek dôveruje a funkcie sa zlepšia... Konkrétnym príkladom je moja skúsenosť zo septembra tohto roka:

Prišla som po dvoch týždňoch vystriedať moju novú kolegyňu, ktorá bola na prvom turnuse  a zostala som v šoku – pán Heinz jej odmietal jesť, piť... Našla som ho v hroznom stave (moč ako silná káva), a to nehovorím o pani Melánii, ktorá túto situáciu psychicky nezvládla. Mravenčou prácou sa nám spoločnými silami podarilo oboch „postaviť na nohy“ a tešia sa ďalej zo života!

Výroky pána Hainza: „Toľké šťastie, že ste znova prišli, zas tu slnko svieti.“ a  pani Melánie: „Máte so mnou toľko trpezlivosti, mám vás rada.“.

Nič krajšie si opatrovateľka od svojich „zverencov“ nemôže vypočuť.

Je veľmi dôležité, aby obe striedajúce sa opatrovateľky boli na rovnakej vlnovej dĺžke, nestresovali sa ony a ani svojich klientov. Naozaj sa hlboko skláňam pred všetkými opatrovateľkami, ktoré do svojej prace vkladajú aj kúsok seba a apelujem na tie, ktoré si myslia, že je to práca ako každá iná. Nie je!!!

Naša práca je poslanie, nie povolanie...