Ako som sa stala opatrovateľkou

Monika B.
16.11.2017

Prečo som sa stala opatrovateľkou? To je otázka, ktorú sa ma často pýta okolie. Možno ani sama neviem prečo. Ale keď som bola malá, vychovávala ma moja babka. Vyrastala som u nej v podstate od narodenia. Naučila ma všetko, čo mohla. Bola to láskavá a múdra žena. Keď pred ôsmimi rokmi zomrela, len veľmi ťažko som sa s tým zmierila. Vďaka nej som možno vždy mala bližšie k starším ľuďom.

Takže keď po 10-tich rokoch doma s deťmi nastal čas rozhodnúť sa čo ďalej, nebolo ťažké nájsť odpoveď. Doma som oznámila, že mám záujem ísť na opatrovateľský kurz. "Super!", bola odpoveď môjho muža, ktorý ma vždy podržal. Kurz som úspešne ukončila a krátko po tom som nastúpila ako opatrovateľka v terénnej opatrovateľskej službe. Začiatky boli síce ťažšie, ale čím dlhšie túto prácu robím, tým viac som za ňu vďačná. Nie je to jednoduchá práca. Človek musí byť trpezlivý, psychicky odolný, ale čas, ktorý svojim klientom venujem, sa mi vždy 100-percentne vráti. Moji klienti sa časom stali mojou ďalšou rodinou. Keď k nim prichádzam, mám pocit, že idem domov. Cítim s ich starosťami, bolesťami, ale aj radosťami, ktoré každý deň prežívajú. Takisto je to aj z ich strany. Viem, že na mňa myslia a že medzi nami vzniklo silné puto. Keď prichádzam ku klientke, ktorá ma s láskou čaká, je to pocit, ktorý sa nedá ničim zaplatiť. Áno, sú aj horšie dni. Nie vždy sa “moje babky“ cítia dobre. Veď aj preto majú opatrovateľku. Nie vždy ja mám dobrý deň. Ale pohladenie, povzbudenie a úsmev sú cestou. Byť opatrovateľkou, to nie je práca. Je to skôr služba.  Je to pomoc ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú.  Je to služba, ktorá človeku môže ponúknuť viac ako očakáva. Viem, že moja práca má zmysel. Opäť si spomínam na svoje detstvo, keď som sedela s mojou babkou pri kakau a počúvala jej spomienky. Moje "nové babky" mi nahradili tú moju pôvodnú. Tiež si spomínam, že keď moja babka ochorela a bolo potrebné sa o ňu postarať, nebolo to ľahké. Ani pre nás ako rodinu, vidieť milovanú osobu odchádzať, ani pre ňu samotnú. Toto je dôvod, prečo som sa stala opatrovateľkou. Moje spomienky na detstvo a láska Pána Ježiša, ktorý chce, aby sme sa starali o svojich blížnych. 

 

Monika B.