Martina Ď.

15.11.2017

Ahoj, volám sa Martina a mám 26 rokov. Študovala som na zdravotníckej škole. Bolo to veľmi zaujímavé. Počas štyroch rokov štúdia som zažila smutné aj veselé chvíle. Jedna zo šťastných chvíľ bolo narodenie môjho synčeka Branka a druhá ukončenie školy maturitou.

Boli aj smutné chvíle. Učenie bolo niekedy ťažké a veľakrát som si lámala hlavu, prečo a ako to funguje. Prvý výber školy bol sociálna pracovníčka, na ktorú som na poslednú chvíľku nenastúpila a zmenila na zdravotnícku školu. Bola to dobrá voľba. Ale poďme na súčasnosť...

Momentálne pracujem v istom domove pre seniorov. Mám pozíciu opatrovateľky, ale klienti nás oslovujú milé sestričky. V práci som zažila veľa príhod. Boli aj veselé, no aj smutné. V kolektíve sme všetko ženy. Tak si viete určite predstaviť ako to je, keď začneme niečo „riešiť“ pri kávičke. Aj nadriadených mám veľmi rada. Sú milí, ústretoví, vždy nás podržia. Rozprávajú sa s nami ako s rovnocennými. Som rada, že ich poznám a mám ich veľmi rada. Môžeme si toho veľa povedať a vždy máme všetko vysvetlené. To je v skratke z môjho života všetko, ale rada by som vám povedala o našich klientoch.

Sme nové zariadenie, všetko je tu nové a hlavne voňavé (snažíme sa to tak udržiavať, aby nám to vydržalo čo najdlhšie). Klientov je 32. Veľmi si ich vážim, sú veľmi milí, nápomocní. Určite veľa toho zažili a majú svoje zdravotné problémy. Snažíme sa im uľahčiť ich ďalší život v našom zariadení najmä formou komunikácie, rôznymi aktivitami a hrami. Samozrejme, v neposlednom rade im pomáhame pri všetkých denných činnostiach (hygiena, stravovanie, pomoc pri chôdzi,...). Seniori, naši starčekovia, sú spokojní, no nájdu sa aj nespokojní, ale čo už, nemôžeme byt všetci rovnakí. Tento rok bol bohatý na smiešne situácie.  Dalo by sa o tom veľa písať. Seniori majú veľmi veľa zážitkov, spomienok, navštívili veľa miest. Najviac oceňujem ich životné skúsenosti, ako sa neraz popasovali so svojim osudom a bolesťou. Dôležitá je komunikácia medzi nami a klientmi, lebo my s nimi trávime veľa času. Viac ako ich príbuzní. Od každého klienta sme niečo dostali, poučenie, rady a vypočuli sme si ich príbehy, pre nich veľmi dôležité, na ktoré určite nezabudneme ani my, ani oni. Som veľmi spokojná kde robím a čo robím. Pomáhať starým ľuďom je pre mňa dôležité a napĺňa ma to, veľa sa od nich učím. Ich životné príbehy mi pomáhajú v riešení mojich problémov, ale beriem si od nich aj rady ohľadom varenia, radia nám kam máme ísť na výlet s rodinou,... Ďakujem všetkým, že ma berú takú aká som - pojašená, citlivá, empatická a komunikatívna. Aj keď som ešte mladá a táto práca je moja prvá, nikdy by som ju nechcela zmeniť. Toto je to, čo chcem robiť aj naďalej. V tejto práci sa cítim sama sebou, a to je dôležité. Ľudia v mojej práci (klienti aj kolegovia) sa stali mojou druhou rodinou.

Žiadne peniaze nestoja za to, aby som opustila miesto a ľudí, s ktorými mi je tak dobre. Vždy ma podržia. Smejeme sa spolu, aj plačeme. Spolu s kolegyňami tvoríme dôstojnú starobu pre našich klientov.