Adriana N.

27.10.2017

„Keď sa v tieni nočnej lampy lesknú snehobiele vlasy a v tme počuť len ťažký dych a tiché hlasy, je uprostred noci iba jedna ctiteľka, nenahraditeľná OPATROVATEĽKA. Keď každý krôčik sa len ťažko podarí a možno v citlivej duši bolesť odhalí, keď trasúce ruky už neudržia šálku mlieka je ochotná pomôcť súcitiaca OPATROVATEĽKA.“

V úvode môjho „príbehu“ by som rada vyjadrila vďaku za možnosť opísať a zároveň poukázať na služby, ktoré vykonávame my – opatrovatelia ľuďom, ktorí sú v nepriaznivom zdravotnom stave odkázaní na pomoc iných osôb. Považujem za potrebné, aby ľudia počuli alebo čítali o tomto poslaní, pretože vyvoláva rôzne emócie. Faktom je, že túto prácu nedokáže vykonávať, z rôznych príčin, mnoho ľudí. ODHODLANOSŤ, SRDEČNOSŤ A DUCHOVNO...

     Pre mňa nebolo jednoduchou úlohou rozhodnúť sa pre povolanie opatrovateľky. Cítila som obavy a veľa som rozmýšľala, či je to v skutočnosti práca, v ktorej ustojím svoje miesto. Presvedčenie prichádzalo postupne... Postupne som zisťovala, koľko starostlivosti a emócií obnáša moja práca. Deň po dni som sledovala obrovský vír udalostí. Teraz už viem, že je to najkrajšie a zároveň najnáročnejšie povolanie, veď vstupujeme do najintímnejšieho sveta ľudí v ich najťažších chvíľach života. A sme s nimi až do konca...

Povzbudzovať ľudí s pocitmi beznádeje a dodávať silu tam, kde jej postupne ubúda.

     Som opatrovateľkou v zariadení pre seniorov, kde je našou úlohou starostlivosť o starých ľudí v dôchodkovom veku. Trpia ťažkosťami a vážnymi ochoreniami. Mnohí z nich nemajú síl bojovať a vyzdravieť.

Prvýkrát som prežila proces umierania u veľmi chorej pani. Pocit, že jej nedokážem pomôcť bol neopísateľný. Počujem jej ťažký dych a bolesťami poznačeným hlasom mi šepká, aby som ju chytila za ruku... Videla som, ako sa jej pri dotyku uľavilo. Mala som rovnaký pocit. Cítila som, ako mi zviera hrdlo, spomaľuje sa mi dych a búši srdce. Také jednoduché a nenáročné gesto ako dotyk rúk dokázalo zmierniť obavy a strach u jedného človeka. Preto by mala byť empatia nevyhnutnou súčasťou osobnosti každého opatrovateľa.

Snažíme sa do svojej práce vkladať kúsok našej duše. Do každej služby nastupujem s odhodlaním poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí ma potrebujú, vyriešiť akýkoľvek problém a podporiť ľudí v období jesene ich života.

Medzi klientmi sú ľudia, ktorí sa neustále dožadujú pozornosti, očakávajú, že sa im budeme venovať každú chvíľu. Sú však aj ľudia, ktorí svoje pocity nedávajú najavo, tíško trpia uzavretí do svojho sveta s pohľadom do prázdna. Každý deň sa snažím ustáť rôzne situácie, vyriešiť veľa, veľa problémov a vypočuť si tisícky slov.

Prežiť pocit, keď sa človeku uľaví a s vďakou vám zviera ruku len preto, že ste ho vypočuli, je nezaplatiteľný. Vie to opatrovateľ, ktorý svoje povolanie vníma ako poslanie. Tu nie sú na mieste obrovské skutky, pri našej práci stačí čisté srdce a veľa lásky.

Som šťastná, že som dostala možnosť byť súčasťou života našich klientov.