Život prináša...

Ivon P.
14.10.2017

Opatrovateľku robím už zopár rokov. Toto povolanie je pre mňa krásne, pretože viem, že pomáham iným. Pozerám sa na svet trochu inak, vážim si všetko pekné na každom dni, ktorý prežijem, vážim si ľudí, teším sa z maličkostí... To, čo je možno pre niekoho samozrejmosťou, je pre mňa vzácne a krásne. To je asi len úryvok z toho, čo mi dáva táto práca.

S prácou opatrovateľky som začala v Rakúsku v Sant Lambrechte. Mala som sa tam dobre, všade vôkol boli hory, krásna príroda, čistý vzduch. Babička Cecilka, o ktorú som sa tam vtedy starala, bola tiež dobrá, veľmi milá a skromná. Mala som ju rada, už je v nebíčku. Chvíle s ňou boli pekné, spomínam na ňu s láskou a úctou.                                                                                                                                                     

Ja som sa mala v Rakúsku dobre, aj som si slušne zarobila, ale tie chvíle, keď som bola odlúčená od mojich detí, boli hrozné. V tom čase mala dcéra 17 rokov a syn 13 rokov. Snažila som sa ich finančne zabezpečiť, keďže som matka samoživiteľka. Chcela som, aby mali všetko ako ich rovesníci, aby im nič nechýbalo. Po materiálnej stránke mali síce všetko, ale chýbala im moja láska, pohladenie, objatie, poradenie, skrátka chýbala som im ja – mama. Rozhodla som sa preto zostať pracovať na Slovensku za skromnejších platových podmienok. Opatrovala som seniorov v našej obci, aj malé bábätká – trojčatá.                                                                                                                                                                          

Celkom náhodou sa mi podarilo nájsť si prácu v domove sociálnych služieb pre deti a dospelých. Je to moje súčasné povolanie. Pracujem teda ako opatrovateľka v domove sociálnych služieb pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím. Táto práca ma napĺňa, mám tu veľkú oporu zo strany pani riaditeľky, skvelých kolegov a kolegýň. Stoja pri mne v dobrom i zlom. Toto zariadenie predstavuje skôr typ rodinného zariadenia, s láskou sa staráme o 15 klientov. Aj keď naši klienti majú mentálne postihnutie, snažíme sa ich zaradiť do bežného života a zvládať pre nás bežné každodenné činnosti. Neverili by ste, akí sú naši klenti užasní a čo všetko sa dokážu naučiť, aj napriek svojmu handicapu. Chodia na vystúpenia, tancujú, spievajú, majú športové úspechy, prezentujú sa vlastnoručne vyrobenými výrobkami,...                                                                                                                                 

Pri nich som sa veľa naučila, vidím život inými očami a vážim si ho. Táto práca nie je len o tom, že podám klientom lieky, pomôžem s hygienou, podám jedlo,... skončí mi zmena, zatvorím za sebou dvere a idem domov. Nie, je to o inom... Tu sme ako jedna rodina. Poznáme každého nášho klienta, delíme sa s nim o jeho radosti a starosti, sme tu pre každého jedného z nich a snažíme sa im pomáhať, aby každý jeden z nich mohol žiť dôstojný život aj napriek svojmu handicapu. Oni sa nám vedia za to krásne odvďačiť tým, že robia pokroky, tešia sa zo všetkého, čo dokážu. Síce sú už dospelí, ale vnímajú ten svet po svojom a sú to pre mňa večné deti, moje slniečka.                                                                                                                         

Len teraz nedávno mi zomrel môj milovaný otecko vo veku 63 rokov. Nečakala som to, je pre mňa ťažké vyrovnať sa s jeho smrťou. Rozlúčila som sa s ním na pohrebe len pred pár dňami. Na pohreb prišla aj moja pani riaditeľka a kolegovia, čo si nesmierne vážim. Sú mi veľkou oporou. Naozaj sme ako jedna veľká rodina. Bála som sa, ako zvládnem ísť po pohrebe do práce, či dokážem potlačiť slzy a svoj veľký žiaľ za ockom, ktorý mi tak veľmi chýba. Zvládla som to, áno zvládla, pomohli mi v tom práve moje slniečka – naši klienti, pri ktorých človek zabudne na svoje trápenie. Samozrejme, podporila ma aj pani riaditeľka a kolegovia. Je mi cťou pracovať v tomto zariadení.                                                                                            

Želám všetkým, ktoré sa rozhodnete pre toto povolanie, nech sa na vás usmeje šťastie a nájdete si dobrú prácu tak ako ja.