Petra V.

21.10.2016

Práca s mentálne postihnutými nie je práca, ale poslanie, ktoré vám napriek psychickej záťaži prináša aj radosť, a to už len tým, že vaša snaha a vložené srdce je dvojnásobne vrátené späť. Sú iní, no nie horší ako zdraví ľudia.

Každý deň musíte riešiť rôzne vyhrotené situácie, pretože každý z nich má kombinované ťažké mentálne postihnutie, a tým aj iné vlastnosti, myšlienkové pochody, alebo nálady. Najťažšie je zvyknúť si na epileptické záchvaty troch klientov, ktorí vyžadujú rýchle a pohotové reakcie, fyzickú silu, ako aj vnútornú silu. Ďalej, mať oči „na stopkách“, aby niektorý niečo nerozstrihal, neroztrhal, alebo neublížil inému, či sám sebe.

Ako som už uviedla, vyžaduje si to vnútornú silu, ale aj veľa lásky, tolerancie a empatie. Ale sú úprimní, priami, vnímaví a každá minúta, sekunda, ako aj celý deň je iný. Dokážu dať veľa, veľa lásky, objatia a tiež aj radosti.

     A môj pracovný týždeň? Každý deň ma ráno vítajú naši chalani i dievčatá podaním ruky. Niektorí už z okna mávajú, ukazujú rôzne masky, takže ešte som len pred dverami a už mi je do smiechu, nedá sa byť zamračená. Už na chodbe ich počujem ako včely v úli, a keď vojdem, zaraz z každej strany počujem pozdrav, objatie a u niektorých aj zvítanie typu: „Bonjour!“, alebo: „Čau, tigrica!“. To už aj zaspatého prebudí do širokého úsmevu.

Práca, sem-tam srandičky a poviem pravdu, za pár minút mám hlavu ako delo. O veselé chvíle však nie je núdza. Nacvičiť nejaký program je troška zdĺhavé, ale sú šikovní a veľmi snaživí. Jednoducho, čo dáte, dostanete dvakrát späť.

Najnutnejšie je pracovať v dobrom zohratom kolektíve správnych ľudí. Vtedy aj tá najťažšia práca je vlastne v pohode zvládnutá. Preto som rada, že mám taký kolektív, ktorý mi pomôže a aj podporí, ak potrebujem a som rada, že prinesie vždy nejaké svieže nápady. Mám ich všetkých veľmi rada.