Haló, mama!

Ingrida D.
10.10.2016

Je nedeľa, návštevná nedeľa... Vo vzduchu visí očakávanie. Blížim sa k budove a za oknami sledujem ruch, všetko sa chystá. "Prásk!", dvere sa zavrú, tu začína iný svet. Nestihnem ešte ani vytiahnuť čip z vrecka a už sú pri mne... Prekrikujú sa jeden cez druhého, každý mi chce povedať, koho dnes očakáva.

     Majko dnes každému hovorí, že príde mama. Pôjdu na auto, kúpia si kávu. Majko má Downov syndróm, pre neho je toto najdôležitejšie.

Prejdem si záznam zo služby, nachystám, čo je potrebné a deň sa môže začať... Návštevy postupne prichádzajú, len Majkova nikde... Zdravý človek by už chytil paniku a hnev, že načo sa chystal a kde sú, že naňho každý kašle. Majko nie. Ticho sedí, pozerá na dvere a v ruke zviera starý nefunkčný mobil, ktorý mu ktosi priniesol. Už tuším, že žiadna návšteva nebude. Čo teraz? V jeho očiach vidieť toľko smútku... Verte, tu žiaden plán nepomôže. Zrazu Majko nechtiac čosi stlačil a mobil začal vyhrávať akúsi melódiu a ja som v nemom úžase sledovala rozhovor: "Áno mama, hej, áno, dobre, no dobre,...". Vážne som aj ja uverila, že ju v ňom naozaj počuje. Položil a bol spokojný, vraj mama je chorá a príde nabudúce.

     Už viem, že niekedy nepočúvame druhých, hoci mobil nám funguje. Ako ďaleko sú ľudia s mentálnym postihnutím, ktorí počúvajú srdcom...