Recept na ryby

Mária N.
19.09.2016

Chystala som svoju prvú štedrovečernú večeru v Rakúsku. Malo to však niekoľko… hmm... výnimiek?, anomálii? Jednoducho, bolo to iné. Minimálne tým, že štedrovečernú večeru som pripravovala na obed. Na večer mala rodina iný program.

Moja starká bola vtedy ešte len na začiatku tej dlhej cesty do zabudnutia v spoločnosti demencie a Alzheimera. Ešte jej to myslelo, ešte sme sa skúšali násobilku a hlavné mestá európskych štátov. Ešte vedela dátumy narodenia svojich detí, rozprávala príbehy zo života dediny, ešte s určitosťou poznala všetkých členov rozvetvenej rodiny,... Čo sa týka fyzickej práce, veľa už toho nezvládla. Ale očistiť zeleninu do polievky, ošúpať zemiaky, načistiť jablká na štrúdľu,... a spraviť šalát. 

Štedrý deň

Kapustnicu som si spravila po svojom, ako doma, do toho som si kecať nedala. A samozrejme, že bude ryba. Ako? "Normal panieren! Mit Kartoffelnsalat." (Normálne obaliť! So zemiakovým šalátom.). Zemiakový šalát spravila starká. Nie taký majonézový, ako je zvykom u nás. Zemiaky uvarené v šupke, pokrájané na kolieska, k tomu na pásiky narezaná cibuľa, soľ, ocot a hodne, hodne tekvicového oleja. Nie zlé, ak vám chutí tekvicový olej. Začala som chystať múku, vajcia a strúhanku na obaľovanie ryby. A odrazu akoby starkú vystrelilo. Normálne na mňa kričala. Vraj, čo to robím, na čo sú mi vajcia a strúhanka, veď tú vôbec nepotrebujem. Snažila som sa ju upokojiť. A hlavne zistiť, čo sa deje. Pokojne jej vravím, že chcela obaľovanú rybu, ale že môžem spraviť aj ináč, len nech povie ako. Na tom nezáleží... „A práve, že na tom záleží!!!“ kričala starká, „... lebo na Vianoce sme to vždy robili takto a ja to takto chcem!“. No fajn. Príkaz je daný. Rada splním, len vlastne neviem čo a ako. Tak znova: „Ako mám teda tie ryby robiť?“. „No predsa obaľovať!“, odpovedala starká. „Ale veď obaľované nechceš.“ Tak to šlo dookola ešte hodnú chvíľu, až nakoniec starkej došla trpezlivosť. Počastovala ma krásnymi "poklonami" v stupnici od nechápavá, nerozumieš, nevieš variť, nepočúvaš,... až po sprostá,... Nakoniec zobrala telefón, že ide volať Herberta, on mi to vysvetlí. Herbert bol jej mladší syn, v tom čase prevádzkoval krčmu v dedine. Dôležité je, že je to veľmi dobrý kuchár. A my dvaja sme si veľmi dobre rozumeli, aj keď ma zo začiatku chodil kontrolovať, čo a ako varím. Ale asi som prešla jeho kontrolami. Neskôr ma už nekontroloval, ale rád chodil ochutnávať. Aj ma naučil zopár grifov na "rakúsky spôsob". Takže starká volá do krčmy a prikazuje Herbertovi, aby mi vysvetlil, ako mám spraviť ryby. Krčma je plná chlapov, ktorých ženy vyhnali, aby doma neprekážali. Beriem telefón a Herbert mi vysvetľuje, ako sa pripravujú pražené ryby. Celá krčma sa rehoce, vraj čo to máte za kuchárku? Počujem ich normálne cez telefón. Na oplátku ja vysvetľujem Herbertovi, že hádam si nemyslí, že som až taká sprostá, že nepoznám klasický trojobal a neviem ako sa vyprážajú ryby. Starkú ale chytil "rapel" a ja neviem, ako z toho von. Takže nepomohol ani telefonát. Niekedy  celkom dobre padne vypustiť paru, tak som na chvíľu vyšla z kuchyne. Možno sa starká upokojí a nakoniec sa nejako dohodneme. Nemôžem ju však nechať bez dozoru. A tak zazerám oknom z dvora, čo robí. Sedí na váľande a nadáva. Úplne nesviatočne a neštedrovečerne! Potom stíchne, asi už „vypenila“ Zvesí hlavu. Zaspala, alebo sa len zamyslela. Po chvíľke vstáva, ale jej pohyby sú iné, plynulé, akoby sa jej rozjasnilo. Vyberá čosi z kredenca... Tak to už musím dnu, do kuchyne. Starká vybrala „maissgriess“ (kukuričnú krupicu). Okorenené ryby "vyváľala" v kukuričnej krupici a dala na panvicu s maslom pomaly opiecť. Ja len ticho postávam za ňou, dávam pozor, aby sa nepopálila. Čo vám budem hovoriť, mne to chutilo vynikajúco. A starká bola celá šťastná.

     Večer sa zišla celá rodina. A Herbertova prvá otázka bola: „Ako ste dorobili obed?“. Keď som mu to povedala, vyvalil oči a vraj: "To je ale starý, prastarý štajerský recept, vôbec mi to nenapadlo, veď som to nejedol... naposledy... hádam ako chlapec!“. Ako ďaleko do histórie zablúdila "chorá hlava" mojej starkej.

     No a že sa ma pred Veľkou nocou jeden sused opýtal, či som sa už naučila obaľovať ryby, tak to už je len taká "čerešnička na torte" .