Archívne príbehy


Dáša G.

13.11.2016

Stať sa opatrovateľkou bola v mojom živote zásadná vec a dnes už viem, že aj správne rozhodnutie. Vo svojej práci na Slovensku by som sa zrejme za celé roky nenaučila to, čo počas praxe opatrovateľky v zahraničí. Získala som veľa skúseností v profesii, aj vo vzťahu k ľuďom. Zdokonalila som sa v jazyku a naučila sa súcitu, pokore a trpezlivosti. A hoci dodnes neviem, kde sa vzala tá silná túžba a potreba pomáhať tam, kde treba, som za to vďačná, pretože práve to bol začiatok cesty k lepšiemu.


Dominika C.

12.11.2016

Každý človek, čo sa chce posúvať v živote ďalej, by mal vyskúšať aj prácu v zahraničí. Ja som nebola výnimkou. Po odporúčaniach kamarátok, som aj ja išla na skusy do Rakúska, ktoré s odstupom času bolo pre mňa školou života. Spoznala som mnohých ľudí, zvyky a tradície na danom mieste, zdokonalila som si jazyk a v neposlednom rade som bola nápomocná starým ľuďom, ktorých vo väčšine prípadov potešila moja prítomnosť. Mala som v priebehu dvoch rokov dokopy päť pacientov. Všetci mali jedno spoločné – boli z Rakúska a obývali časť Štajerska. Mojim posledným a najobľúbenejším bol Joachim.


Mária S.

10.11.2016

Som opatrovateľkou v Rakúsku už päť rokov. Posledné tri roky som pri veľmi skromnej babke, ktorá už niekoľko rokov býva sama, iba s tým, že ju opatrujú slovenské opatrovateľky. Nebolo jej dopriate mať deti, ale svoju lásku dávala psíkovi Lumpimu a mačke Suzi, ktorú som od malého mačiatka učila prítulnosti. Prežili sme s nimi veľa radosti, zábavy, chodili sme na prechádzky. Babka na vozíčku, Lumpi popri nej, Suzi pred nami alebo za nami. Vždy musela byť na dohľad. Boli sme nerozlučná štvorka.


Dominika R.

10.11.2016

Kladiem si otázku, kde by som asi mala začať... Mám dvadsaťtri rokov a celý môj život som sa venovala škole a štúdiu. Mojim vysneným povolaním bola doktorka, a preto som sa dôkladne snažila pripraviť na skúšky. Žiaľ, chýbali mi body a na medicínu som sa nedostala.


Eva K.

06.11.2016

Keď som bola mladšia, mala som dobrú prácu, manžela a dve deti, ale bola som veľmi nešťastná v manželstve, chcela som ísť niekde do sveta od môjho manžela. Veľmi som túžila po dovolenke pri mori a cestovať, ale to sa za komunistov nedalo. Od manžela odísť som nemohla kvôli financiám, sama by som to z jedného platu neutiahla, tak som 20 dlhých rokov trpela a snívala o práci v zahraničí. Prišlo to... Odrazu som mohla pracovať vo viacerých zamestnaniach, oslobodiť sa od manžela a osamostatniť sa.


Janka V.

04.11.2016

Do nášho zariadenia prichádzajú klienti s rôznymi diagnózami a z rôznych kútov severovýchodného Slovenska. Vznikajú medzi nimi priateľstvá na základe sympatií, ale i potreby rôzneho druhu. A práve o takejto jednej potrebe je aj tento príbeh.


Mária S.

04.11.2016

Pracujem ako opatrovateľka v istom zariadení sociálnych služieb na severovýchode Slovenska už 6 rokov. Táto práca je síce náročná, ale prináša mi veľa radostných i smutných chvíľ, ktoré spoločne s klientmi zažívam. A práve preto by som sa s vami chcela podeliť o príhodu, ktorá sa mi stala v čase, keď sa u nás v zariadení robila prestavba a my sme boli presťahovaní do blízkeho mestečka. Vtedy sa stala takáto príhoda:


Iveta G.

04.11.2016

V zariadení sociálnych služieb pracujem približne od roku 2014. Za tento krátky čas som u pani Zdenky postrehla, že je to osoba málo komunikatívna, skôr uzavretá, o svojom živote a súkromných záležitostiach sa nevyjadruje, len zriedkakedy. Rada sa však škaredo vyjadruje na adresu ostatných. Nevychádza síce v zariadení s každým, ale predsa... Aj v jej srdci je čosi dobré a milé a tiež čosi, čo ju možno trápi a nedokáže sa s tým zdôveriť hocikomu. Až v jedno upršané ráno...


Dominika M.

04.11.2016

V zariadení sociálnych služieb pracujem ešte krátko, no o smutné i veselé zážitky nie je núdza. Jeden z nich sa odohral na sv. Mikuláša. Písal sa 6. december a tak ako každý rok, aj tentokrát mal k nám zavítať Mikuláš s balíčkami plnými sladkostí pre našich klientov.


Mária K.

04.11.2016

Ako po iné dni, aj tentoraz ráno zavrčal budík o 6. hod. Vypla som ho a vstala svižne z postele. Keď som sa prebrala, dala som si krátku rozcvičku, umyla sa a dala si ľahké raňajky.


Darina Š.

30.10.2016

Pred piatimi rokmi som pracovala v Hornom Rakúsku, v jednej malej dedinke, naozaj malej – jedna hlavná ulica, zopár domov, jeden hostinec, žiaden obchod.


Slavomíra N.

29.10.2016

Volám sa Slávka a pracujem ako opatrovateľka v Rakúsku. Už dávno som chcela uverejniť svoj príbeh, dokonca som aj niečo kratšie o svojej práci napísala a uverejnila na stránke „Príbehy opatrovateliek“. Keď som ale čítala výzvu na Facebooku prihlásiť sa do súťaže o najlepší opatrovateľský príbeh 2016, povedala som si , že to vyskúšam.