Archívne príbehy


Verona G.

30.10.2017

Bývam na dedine už 24 rokov. Keď som prišla z mesta, nevedela som, že si starší ľudia potrpia na to, aby boli pozdravení. Zdravila som sa len tým, ktorých som poznala. Raz ma jedna „tetuška“ poriadne zahanbila s tým, že sa opýtala, či sa na ňu hnevám. Vysvetlila mi, že na dedine je to iné ako v meste, tu vraj treba zdraviť každého. A tak som sa zdravila každému. Pomaly som spoznávala ľudí v dedine, ale hlavne som sa venovala tým starším.


Mária B.

30.10.2017

Na svoj posledný turnus do Rakúska som odchádzala ako vždy s úsmevom, v pohode. Čakal na mňa môj klient Alfréd, multikultúrny pán milujúci Taliansko. Naša cesta v aute ubiehala rýchlo. Zišla sa tu nová partia žien a pán šofér. Debatovali sme spolu o deťoch, rodine, chorobách, radostiach a starostiach doma, aj v Rakúsku. Zoznámila som sa s pani Jarkou, ktorá pracovala v našom meste, chodila na moje gymnázium, a tak o školské spomienky a úsmevy nebola núdza. Ešte aj šofér sa pridal s úžasnými vtipmi. Zrazu sme boli „v mojom dome“.


Andrej J.

30.10.2017

Moje prvé stretnutie s Miškom bolo rozpačité. Pozeral na mňa nedôverčivo. „Miško, toto je Andrej, ktorý sa o teba bude starať.“, oznámila mu službukonajúca opatrovateľka. Jeho reakcia bola originálna. Natiahol ruku a jeho dlaň veselo dopadla na moju hlavu. Super! Uvítací protokol máme za sebou. Bol som informovaný o jeho reakciách podobného typu, ale až také „vrelé“ privítanie som nečakal. Toto bol začiatok nášho spoločného putovania.


Lenka I.

27.10.2017

Nikdy som si nemyslela, že by som mohla pracovať ako opatrovateľka, keďže som absolventkou Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a po skončení školy som si našla prácu, ktorá mi síce zabezpečovala živobytie, ale vnútorne ma neuspokojovala a nenapĺňala. Pomerne často som chodievala do istého zariadenia sociálnych služieb ako dobrovoľníčka, pozorovala som opatrovateľky pri práci, pýtala som na veci, ktoré mi neboli celkom jasné,...


Adriana N.

27.10.2017

„Keď sa v tieni nočnej lampy lesknú snehobiele vlasy a v tme počuť len ťažký dych a tiché hlasy, je uprostred noci iba jedna ctiteľka, nenahraditeľná OPATROVATEĽKA. Keď každý krôčik sa len ťažko podarí a možno v citlivej duši bolesť odhalí, keď trasúce ruky už neudržia šálku mlieka je ochotná pomôcť súcitiaca OPATROVATEĽKA.“


Patrícia Ď.

24.10.2017

„ Dievčatá, za vašu prácu máte už toľko schodov do neba...“ Túto vetu nám raz povedal pán farár, ktorý videl, aká ťažká je práca opatrovateľky. Na druhej strane je však našim poslaním.


Jana J.

24.10.2017

Každý očakáva príbeh plný emócií, vzrušenia, nečakaných zvratov a aj možno trochu zábavy. Práca opatrovateľky, to nie je americký akčný film, to je nekonečná, nikdy nekončiaca poctivá drina, často s dramatickými závermi. A tak ťukám do tabletu pravdu každého dňa. Som tu, pod krásnymi Alpami, piaty deň v každodennej opatrovateľskej činnosti s klientom vo veku 87 rokov. Zvoní telefón!


Zdenka B.

24.10.2017

Možno si pomyslíte, „Čo to je v nás a o nás?“. Ale ak sa zamyslíte, tak zistíte, že je to pravda. Pretože iba to, čo je naozaj naše, čiže je to v nás, vypovedá o tom, akí sme. Je to o nás. Každý človek je iný, má iné danosti, schopnosti... O každom z nás vypovedá naša práca, naše postoje, naše reakcie – je to v nás a o nás. Každý človek má v sebe niečo, čo mu je ,,dané“. Každý sme iný a každý má svoju úlohu na tomto svete.


Lucia B.

22.10.2017

Pracovala som ako opatrovateľka v charite 15 rokov, v terénnych sociálnych službách. Terénna práca opatrovateľky je o to ťažšia, že človek prichádza do prostredia, s ktorým v mnohých prípadoch nie je vôbec stotožnený, čo sa týka hygienických podmienok a pod.


Eva V.

19.10.2017

Volám sa Eva. Som vyučená krajčírka. Po materskej a rodičovskej dovolenke som nastúpila do zariadenia opatrovateľskej starostlivosti, ktorého zriaďovateľom je mesto, ako upratovačka. Mojou náplňou práce bolo popri upratovaní pomáhať kolegyniam s klientmi v zariadení pri polohovaní, hygiene aj vysádzaní. Keďže sa mal znižovať stav upratovačiek, bolo mi ponúknuté vedúcim zariadenia miesto opatrovateľky, lebo videl záujem z mojej strany o túto prácu.


Božena D.

19.10.2017

,Namiesto úvodu: „Pomôžeme Vám tak, že aj smrť môže byť pekná...“, povedal nemecký paliatívny lekár mojej 82-ročnej klientke asi dvadsať dní pred jej smrťou. Christa zobrala jeho slová s len jej vlastnou precíznou dôstojnosťou, ani na sekundu nepoznačenou Alzheimerovými útokmi a po úpornom zvracaní sa vrátila z kúpeľne umytá a s perami čerstvo naružovanými, v jej veku neskutočne pekne formovanými, až tak, že ste mohli vidieť na hornej pere výrazne kontúry srdiečka...


Jana N.

19.10.2017

Skôr ako začnem písať svoj príbeh, mala by som začať tým, ako som sa dostala k práci opatrovateľky. Začalo to aktivačnými prácami v SZOS. Prišla som tam aj s mojou kamarátkou na výpomoc. Po pár dňoch ma práca tak nadchla, že som začala vykonávať úkony ako ostatné zamestnankyne. Keďže ma práca s ľuďmi vždy bavila, starých ľudí mi bolo vždy ľúto, ako sú osamotení, toto povolanie ma stále viac a viac priťahovalo.