Archívne príbehy


Lýdia P.

19.11.2017

Po ukončení zdravotníckej školy som sa ako čerstvá zdravotnícka asistentka rozhodla pre zmenu – zmenu agentúry, a tým aj zmenu rodiny. Vysnívala som si „ideálnu“ rodinu, klienta, ale... Zmena nastala, a poriadna!.


Nadežda R.

16.11.2017

Život opatrovateľky je ako každý iný. Je to práca ako každá iná. Ráno vstanete, oblečiete sa, ponadávate si prečo tak skoro, prečo cez sviatok, prečo v sobotu, či v nedeľu. Prídete do práce, riešite milión vecí, ako v každej práci. Lezie vám na nervy kolegyňa či klient, ako každej práci. Ste radi, keď prídete domov, urobíte si večeru a poviete si ,,konečne doma" tak, ako z každej práci. Ibaže tu je to iné.


Monika B.

16.11.2017

Prečo som sa stala opatrovateľkou? To je otázka, ktorú sa ma často pýta okolie. Možno ani sama neviem prečo. Ale keď som bola malá, vychovávala ma moja babka. Vyrastala som u nej v podstate od narodenia. Naučila ma všetko, čo mohla. Bola to láskavá a múdra žena. Keď pred ôsmimi rokmi zomrela, len veľmi ťažko som sa s tým zmierila. Vďaka nej som možno vždy mala bližšie k starším ľuďom.


Martina Ď.

15.11.2017

Ahoj, volám sa Martina a mám 26 rokov. Študovala som na zdravotníckej škole. Bolo to veľmi zaujímavé. Počas štyroch rokov štúdia som zažila smutné aj veselé chvíle. Jedna zo šťastných chvíľ bolo narodenie môjho synčeka Branka a druhá ukončenie školy maturitou.


Monika H.

15.11.2017

Každý človek si píše svoj životný príbeh sám, ale za pani Máriu, ktorú som opatrovala takmer jeden rok, ho už musím, bohužiaľ, na papier dať ja, ako jej opatrovateľka a môžem povedať, že i blízka priateľka.


Ivana Š.

15.11.2017

Ako opatrovateľka v našom zariadení sociálnych služieb pracujem 10 rokov. Chcela by som vám prerozprávať príbeh pani Lenky, ktorá bola u nás umiestnená necelé dva roky. Keď sme na charite začali variť a roznášať obedy dôchodcom aj v dedine, oslovila nás jedna milá pani. Mala susedu, ktorá žila sama. Do obchodu nezašla, najbližšia rodina žila veľmi ďaleko. Pani Lenka prežívala iba na jogurtoch, rožkoch a šalátoch, ktoré jej občas kúpila spomínaná suseda.


Janette Š.

12.11.2017

Keď sa ma niekto spýta čo robím, kde pracujem, tak vždy s úsmevom odpoviem, že som opatrovateľka. Nuž áno, opatrovateľka u nás, na Slovensku, smejem sa zároveň. Prečo nejdem pracovať von, do Rakúska, či inde, alebo či túto robotu nechcem prestať robiť, veď je nedocenená, najmä finančne...


Ildikó T.

07.11.2017

Často sa ma ľudia pýtajú, prečo som si vybrala práve prácu s ľuďmi v jeseni ich života. Popravde nikdy som si nemyslela, že by som raz robila práve túto profesiu, toto poslanie prišlo zo dňa na deň, bez nejakého plánovania.


Diana Š.

02.11.2017

Pracujem ako sestra v nemocnici. Pracovala som aj ako ošetrovateľka v jednom zo zariadení pre seniorov. Napriek tomu by som sa touto cestou rada podelila o svoj súkromný príbeh. Mama bola veľmi silná osobnosť. Rozvážna, rozumná, v spoločnosti obľúbená, a hlavne nás, tri dcéry, mala veľmi rada.


Gabriela K.

31.10.2017

Moja práca je miestom, ktoré ma napĺňa príbehmi až po okraj. V maličkých izbičkách spia a zobúdzajú sa celé životy, v úplnej nahote a pravdivosti, v očiach človeka, vo vráskach, ktoré napísal čas, v sivých vlasoch, v ktorých sa ako na notovej osnove dá prehrať celá pieseň života...


Emília K.

31.10.2017

Môj príbeh sa začal pred piatimi rokmi. V tom roku som prišla o dvoch najmilších ľudí v mojom živote, mamu a manžela. Skončila sa jedna spoločná cesta našich životov a ja som sa len veľmi ťažko vyrovnávala so stratou najbližších, o ktorých som sa dovtedy starala. Stále som rozmýšľala, čo budem robiť, ktorou cestou sa vydať.


Laura Š.

30.10.2017

Volám sa Laura, mám 23 rokov a chcem Vám napísať môj skutočný príbeh opatrovateľky. Celý život som vyrastala bez rodičov. Keď som bola malá, odvrhli ma a dali do detského domova. Tam sa mi začal nový život... Všetci ľudia, čo sa tam o mňa starali, boli veľmi dobrí a ja som vedela, že nič lepšieho sa mi nemohlo stať, pretože doteraz neviem, čo by zo mňa bolo, keby ma nedali "rodičia" do domova.